Príspevok sa zaoberá sídliskom Juh v Trenčíne ako príkladom povojnovej bytovej výstavby a socialistického urbanizmu druhej polovice 20. storočia. Analýza vychádza z dobovej územnoplánovacej dokumentácie a archívnych materiálov, pričom sleduje proces vzniku sídliska v kontexte masovej urbanizácie, regulovaného plánovania a premeny poľnohospodárskej krajiny na obytné územie. Osobitná pozornosť je venovaná otázke, ako sa sídlisko Juh v Trenčíne a jemu podobné povojnové obytné súbory zapájajú do diskusie o kultúrnom dedičstve. Napriek tomu, že formovali urbánny rast a každodenný život státisícov obyvateľov, zostávajú v systéme pamiatkovej ochrany na okraji záujmu. Sídlisko je vnímané nielen ako produkt plánovanej výstavby a štátnej regulácie, ale aj ako štruktúra, ktorá dokáže odhaľovať silné a slabé stránky modernistického urbanizmu. Základnými otázkami sú, aké miesto má povojnové sídlisko v kultúrnej pamäti mesta a aké možnosti jeho budúcej transformácie umožňujú zachovať jeho identitu a zároveň reagovať na potreby súčasného mesta.
Publikace