Sad House

Vo chvíľach, keď na ňu nemyslím, je mi asi najhoršie. Lebo vtedy sa zdá, hoci som na chvíľu zabudol prečo, že všetko pokrýva povlak akéhosi neurčitého pocitu nesprávnosti, pocitu, že niečo nie je v poriadku. Prechádzam sa po našom dvore, sedím v našej obývačke, spím v našej posteli. Sám. K. je už dávno preč. Bývali sme tu presne 5 mesiacov, bolo to naše prvé spoločné bývanie. A zároveň aj posledné. Ostalo tu po nej úplne prádzno. Jej kvetinový ateliér, kvetinový sad…Všetko na prvý pohľad prinášajúce radosť ostalo smutné a prázdne. Vo chvíľach, keď na ňu nemyslím, je mi asi najhoršie. Preto som paradoxne rád, za tento SAD HOUSE so sadom a kvetinovým ateliérom. Lebo skrz to na ňu nemôžem nemyslieť.