Článok charakterizuje koncept „quadruple helix“ a na príklade konkrétneho projektu poukazuje na možnosti jeho uplatnenia v praxi. Termín „triple helix“ sa od konca minulého storočia používa na označenie spolupráce medzi podnikmi, verejným sektorom a univerzitami. V súčasnosti sa začína hovoriť o špirále štvoritej, kedy ku spolupráci pristupuje ešte sektor neziskových organizácií, prípadne široká verejnosť všeobecne. Zároveň silnie názor, že kľúčovú úlohu vo vzťahu k tvorbe a dynamike znalostí môže mať nielen univerzita, ale ktorákoľvek zo zapojených organizácií. Okrem formálneho postavenia jednotlivých aktérov to závisí aj od faktorov ako sú etablované vzájomné vzťahy, predchádzajúce skúsenosti, vzájomný rešpekt a dôvera, schopnosti lídrov zapojených organizácií, a podobne. Tento posun vo vnímaní spolupráce zvyšuje dôraz na mäkké faktory spolupráce medzi aktérmi a posúva význam slova spolupráca (co-operation) na úroveň spolu-tvorby (co-creation).