V Juhoslávii 50.rokov sa vytvorilo jedinečné socio-politické prostredie, ktoré prialo zrodu utópie. Juhoslovanská architektúra tak bola svojskou syntézou západných vplyvov a idiosynkratickej verzie marxizmu, preto sa pre ňu vžil výraz "architecture in-between". Utopické prvky juhoslovanského komunizmu si vždy vypožičiavali z formálneho architektonického slovníka západnej modernistickej architektúry. Táto architektúra si tak zachovala svojskú čistotu výrazu, apel na rovnosť a solidaritu ako základné hodnoty spoločnosti, akokoľvek to diktátorsky režim v praxi nebol schopný naplniť. Naše ukážky sa zamerajú na mestá Belehrad a Mostar a predstavia taktiež niekoľko brutalistických pamätníkov ("spomenici"), rozosiatých po všetkých republikách bývalej Juhoslávie.
Studující prezenčního studia Fakulty architektury ČVUT jsou na přednášky U3V rovněž zváni a mohou přednášky navštěvovat volně.
Organizuje Ústav teorie a dějin architektury.
