1000vežatý Pankrác

Vertikála ako základný genotypálny prvok urbanizmu je neodmyslitelne spätý s Prahou. Staré mesto je nasýtené vertikálnym pohybom, ktorý je doprevázdaný akcentom prírodnej morfológie. Daný fenomén je reflektovaný v idomatických pomenovaniach ako „100 vežatá Praha“. Veža v klasickom ubranizme zastávala pozíciu nástroja artikuálcie významu či moci. Oddelenie od zema a vzťahovanie sa k nebu prinášalo prežitok transcendencie a odkazovalo k vyšším hodnotám spoločnosti. Dnes sa však situácia vertikály relokoval primárne k téme hustoty. Návrh vytvára syntetickú situáciu, v ktorej sa snaží vytvoriť dialóg medzi dvomi rozdielnymi prístupmi k vertikále.