KONTINUIS

Sobotná prechádzka oborou Hviezda. Stromy siahajú do nebies, zeleň je všade naokolo a deň spríjemňuje hlasný štebot vtákov. Cestu mi lemuje historický múr obory, ktorý tam stojí od nepamäti. Zrazu však spoza neho vykukne neočakávaný tvar kopírujúci stúpajúci obrys múru. Zvedavosť stlmí všetky ostatné pocity z prechádzky a moja púť tak nepokračuje ďalej popri múre ale dole, po schodoch, smerom do srdca malebnej Liboci. Zjaví sa stavba, neobvykle tvarovaná, no vôbec nie rušivá. Ako zostupujem dole, stavba zostupuje tiež. Prejdem sa okolo nej a konečne zistím na čo slúži. Vidím tápajúcich umelcov ako skrz okno hľadajú, čo bude dnes dominovať ich plátnam. Bude to jazero vyzerajúce spoza stromov? Alebo panoráma mesta?