V živote jedného z najvýznačnejších moderných architektov Slovenska Emila Belluša bola jedna tajomná, málo známa etapa. Týkala sa jeho scénografickej tvorby koncom tridsiatych a začiatkom štyridsiatych rokov. Na pôde nového Slovenského národného divadla sa vtedy Bellušovi podarilo vytvoriť s režisérom Jánom Jamnickým viacero pozoruhodných scén, vďaka ktorým ho považujú za zakladateľa slovenskej scénografie. Preto sme sa v tejto štúdii pokúsili systematicky popísať architektonickú stránku scénografickej práce Emila Belluša a priniesť k nej dokumentáciu.