KLÁŠTOR NOVÝ POKOJ

„Ticho nie je prázdne. Je plné odpovedí.“ Tak mi to raz povedala žena, ktorá prišla z mesta unavená, neviditeľná v rytme dní. Sadla si pod jemné svetlo kaplnkového okna, zavrela oči a nechala sa unášať rytmom miesta. Sedí v kláštore, ktorý sa neskrýva za múrmi, ale otvára dvere. Vyrástol tu, v Českom Krumlove, na pokojnej ulici, kde sa park oproti rozprestiera ako dych pred modlitbou. Je priechodom medzi dvoma svetmi: medzi tými, čo veria v Boha, a tými, ktorí len hľadajú. Aj medzi tými, čo stratili samých seba, a tými, ktorí sa práve prebúdzajú. Niektorí zostanú u nás pár dní, iní prídu len na popoludnie, vypiť kávu, ukryť sa pred svetom. Prichádzajú sa nadýchnuť vertikály, ktorú v bežnom živote strácame. A potom prídu znova.
Nie preto, že musia.
Ale preto, že tu našli NOVÝ POKOJ.