SAKRÁLNÍ PROSTOR

V každom veku sa cirkev nachádza v novej situácií, má svoje osobité, časové sebaporozumenie, svoju osobitú tvár. Práve toto sebaporozumenie by mala zohľadňovať osobitá výrazová forma. Našou otázkou však nemá byť len vonkajšia reprezentácia kostola, ale predovšetkým jeho vlastná podstata. Čo má dnešný kostol vyjadrovať a čomu má slúžiť? Vo svojom návrhu sa zaoberám fenoménom sakrálneho priestoru. Kresťanským kostolom pre saleziánov v bratislavskej Petržalke. Sakrálnym priestorom v 21. storočí. Myslím si, že najúprimnejším spôsobom akým architekt môže stvárniť sakrálny priestor je, že bude riskovať svoju vlastnú verziu daného miesta. Cieľom je vytvoriť priestor pre liturgiu, v ktorom zažijeme emóciu. Priestor, ktorý povznesie naše mysle k Bohu. Miesto nerušivé, harmonické, upokojujúce, prírodné. Ticho. Vychádzam z kresťanských pravzorov a hľadám novú formu. Ide o sakrálny priestor, ktorého atmosféra vychádza z osobnej skúsenosti, nadväzuje na prežitý zážitok a opiera sa o historickú tradíciu.